Kamarátka chcela nočný stolík, ale nie obyčajný. Mal byť pekný a hlavne biely a nikde sa nič také nedá kúpiť. No jasné že sa nedá, lebo všade sú len drevotrieskové jednorázové kocky po cca 30 euro, ale nič také k čomu by mohol mať človek vzťah ako k niečomu hodnotnému a vyrobenému iba pre neho.
Samozréjme, že som jej to sľúbil, ale keď niečo robím, tak len tak a zadarmo. Takáto výroba však trvá aj 3-4 mesiace, lebo keď hobľujem masív, ohobľujem aj na stolík. Keď spájam, tak spájam aj stolík a keď lakujem, nastriekam aj stolík.
Chvíľu som hľadal na nete niečo, čo bude pekné, jednoduché a nie až moc…
Toto sa mi zdalo moc simple.
A na takéto Cicmany som zasa nemal nervy, aj keby som to dokázal s jednou rukou v zadku.
Niečo som vytlačil a bez presnej idei som začal tu deštička, tam rámik a…
Vyšlo z toho toto, ešte šufle a čielka a ready to go.
No a posledná etapa. Po mesiaci som vyrobil aj šufle a celé to pospájal. Dúfam, že sa bude páčiť a majiteľke vyčarí úsmev na tvári. A pre mňa to bol ani neviete aký relax. Len tak robiť bez výkresov a čo z toho bude to bude.
Podobne ako keď som sa zo Chicaga vybral do Wisconsinu na výlet a v polovici cesty som si povedal nech je sranda. Pôjdem 100km rovno a potom 3x na každej križovatke zabočím do prava.
Bóóóóže môj. Dostal som sa do nejakého kukuričného poľa, bola už tma a ja som nevedel ani kde som. A keďže Wisconsin sú len kukuričné polia, musel som tam v poli vedľa cesty prespať. Ráno ma zobudil rozčúlený farmár, že kemping je na konci cesty asi 400metrov ďalej a ja mu parkujem na v jazde do poľa.